LIMITED EDITION
Vyjadrením toho, že slovenské je výnimočné.
Ultraprémiová GORAL Vodka MASTER predstavuje piatu limitovanú edíciu.
7 najvýznamnejších žien slovenskej histórie
V exkluzívnej ankete 77 dôvodov prečo mám rád Slovensko sa tento rok rozhodovalo o rebríčku najvýznamnejších žien slovenskej histórie. Na otázky prostredníctvom online ankety odpovedalo takmer 2600 účastníkov. Tí rozhodli o tom, aké symboly budú zdobiť 6. ročník limitovanej edície. Ikony pre tento ročník spracovala symbolicky žena – mladá dizajnérka Sára Hajasteková.
Ľudmila Podjavorinská
Kde bolo, tam bolo … asi tak sa začínajú diela zakladateľky slovenskej literatúry pre deti a mládež. Jej život však úplne rozprávkový nebol. Narodila sa ako ôsme z desiatich detí v rodine učiteľa, ktorý jej mohol poskytnúť len základné vzdelanie. Zvyšok dobehla samo štúdiom a písať začala už v pätnástich rokoch. I keď si ju väčšina čitateľov spája s dielami pre deti, písala aj poéziu a prózu pre dospelých. Zaradila sa medzi spisovateľky, ktoré v druhej polovici devätnásteho storočia pozdvihli ženskú slovenskú tvorbu na profesionálnu úroveň, čo jej prinieslo titul národnej umelkyne.
Božena Slančíková Timrava
Prvá slovenská spisovateľka, na rozdiel od svojich hrdinov, nežila život, ktorý by možno stál za román. Napriek veľkému počtu nápadníkov sa nikdy nevydala a radšej piekla koláče na cudzie svadby. Nemala vlastné deti, ale varovala ich sestrám aj ďalším ženám ako opatrovateľka v materskej škôlke. Necestovala po svete, no možno práve vďaka tomu dokázala v dielach presne opísať realitu, krásu aj zaostalosť dedinského života.
Gisela Fleischmannová
Narodila sa ešte v časoch Prešporku v roku 1892 a pravdepodobne by viedla nevýrazný život, keby jej ho v štyridsiatich šiestich rokoch nepreťala druhá svetová vojna. Napriek možnosti ujsť ju neprečkala v exile, ale zapojila sa do protifašistického odboja, ktorému dominovali muži. To Gisele nezabránilo vyzbierať dostatok peňazí na dočasné zastavenie deportácií, čím prispela k záchrane tisícov ľudí. Jej dobrý skutok však nezostal nepotrestaný, pretože po vypuknutí Slovenského národného povstania Giselu zatkli a deportovali do Osvienčimu, kde po príchode v roku 1944 zomrela.
Hana Hegerová
Nekorunovaná kráľovná šansónu prvýkrát rozozvučala svoj hlas v bratislavskej nemocnici v roku 1931. A hrozilo, že ho svet ani nebude počuť, pretože sa chcela stať herečkou. Našťastie ju objavil kapelník orchestra Tatra revue a zvyšok je história. Hana precestovala mnoho krajín, čo sa nepáčilo predstaviteľom bývalého režimu, ktorí jej vystúpenia obmedzovali a na niekoľko mesiacov ju dokonca aj uväznili. Na pódium sa však vrátila a vystupovala až do roku 2011, kedy ukončila spevácku kariéru. Svet opustila o desať rokov neskôr v pražskej nemocnici.
Terézia Vansová
V dobách, keď vzdelanie a odborné profesie boli výslovne v rukách mužov, sa manželka evanjelického farára rozhodla, že svojou troškou prispeje k zmene. Jej samej sa podarilo vyštudovať za podpory rodičov, a tak sa rozhodla písať o svete žien a o ich trápeniach. Do cesty sa jej však priplietla svadba, a keby všetko malo šťastný koniec, možno by sme sa prvého ženského románu Sirota Podhradských nedočkali. Lenže strata syna spôsobila, že sa Terézia pustila nielen do výchovy dvoch sirôt, ale založila aj prvý ženský časopis pre ženy, Dennica.
Ľudmila Pajdušáková Pajdušáková
Slovensko a veľmoc. To sa v jednej vete často nevyskytuje. Napriek tomu sme sa v roku 1954 stali veľmocou v oblasti astronómie a to práve vďaka Ľudmile Pajdušákovej, rodáčke z Radošoviec. Napriek tomu, že získala pedagogické vzdelanie, vymenila školskú budovu za observatórium na Skalnatom plese, kde sa najskôr venovala len technickým prácam. Popri tom však vyštudovala astronómiu a nakoniec sa stala riaditeľkou Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Vďaka prvej slovenskej astronómke a jej spolupracovníkom si mohlo vtedajšie Československo pripísať objav osemnástich komét, čím v rokoch 1946 až 1959 predbehlo dokonca Spojené štáty americké a stalo sa „kometárnou“ veľmocou.
Marína Miloslava Hodžová
Slovenskému buditeľovi Michalovi Miloslavovi Hodžovi sa ako prvé dieťa nenarodil chlapec, ale dcéra. Nešťastný však nebol, pretože dievča po ňom nezdedilo len meno, ale aj lásku k vzdelaniu, ktoré chcelo odovzdať aj ďalším ženám. V škole, ktorú chcela Marína založiť, sa preto mali učiť nielen o domácich prácach, ale aj zlepšovať si materinský jazyk a čítať noviny a časopisy. Uhorské úrady ju však odmietli zaregistrovať, a tak dievčatá vzdelávala pod hlavičkou súkromného spolku. Vytvorila základy pre vznik dievčenskej školy či ženského spolku Živena.
